SVETLO REŽE SA DO OČÍ
SVETLO POBLIKÁVA HLÚPO
HLAS BUBLE, HUČÍ
HLAS CÍTIM OČAMI
S BLIKNUTÍM SVETLA CÍTIM V HLAVE ÚDER
S BLIKNUTÍM SVETLA ZAHUČÍ HLAS
KRIEDA ŠUCHOCE PO TABULI
KRIEDA ZANECHÁVA BIELU STOPU
NUDA SA MIESI S HLASOM PROFÁKA
NUDA PÁCHNE, JE TU ZAJATÁ
VONKU LETIA AUTÁ A OBLAKY
VONKU JE SYCHRAVO A OBLAKY PADAJÚ
VNÚTRI JE VYPRAHNUTO A ZLE
VNÚTRO MRAZÍ, PÁLI, VNÚTRO NEMÁM
OČI PÁLIA, BOJA SA, BEHAJÚ OKOLO
OČI NIČÍ SVETLO, BLIKOM ICH ROZRÝVA
ROZUM SA POZASTAVIL, NIČ DOŇ NEJDE
ROZUM MI ZASTAL, JE STOJATÁ VLNA, JE LETISKO
HLUK, ŠUM, ZVUKY TRČIA Z ÚST, Z UŠÍ
HLUK A KÚSKY VIET STOJA V NUDE
SOM TELOM NUDY A HLÚPNA
SOM DUBÁK, HLAVA MÚTNA
VÔŇA TU NIE JE ŽIADNA, NIČ NECÍTIM
VÔŇA TU CHÝBA, ČO AKO NAPÍNAM NOS
SMRAD BY BOL, TEN CÍTIM, VIDÍM HO
SMRAD ZO MŇA, HANBY, PRACHU
NEMYSLÍM NA BOHA, NA TEBA, NA DOBRO
NEMYSLÍM, TEDA NIE SOM, NEVIEM, NEŽIJEM


Jem keď nemám hlad
milujem sa keď po tom netúžim
pozerám sa na veci
ktoré nechcem vidieť
a myslím na to,
čo by ma ani nenapadlo
Som troska
som prach na ktorý
sa za pár rôčkov obrátim
som čižma, ktorú som
si zablatil
Och je fajn, keď
nejaký splín pretrhne
tu krásu žitia,
aby sme nezabudli
že sa máme dobre.
Je to priam nádherné
byť na dne
Veď sa môžem tešiť, že
bude lepšie
Vždy keď na mňa dosadne
ponurosť, som rád
teda aspoň chcem byť,
že ma prejde. Ako
letná búrka
no prinajhoršom 40 dňová
kvapka od pána Medarda
Som chudák a neostáva
mi nič iné, len sa ľutovať
Som k ničomu a je mi biedne
Čakám na poslednú ranu
a nie a nie sa tešiť,
že raz bude lepšie.
 


Interaktívny driem /:driemot:/

Si ako horúci sneh v mojich dlaniach
cítim ako ľahko ťa citom hladia
keď pozerám, čo spoznať som mal
ako keď topíš sa v slzy očí
Je to ako keď sa život vôkol točí
keď planieš smútkom, ako pištia kolesá
keď storočný slepec zrazu na ťa pozrie sa
Je to tichý diemot, smutná hudba nôt
ako prázdna sviečka ako odstrihnutý knôt
piesok šumí po zemi, syčí ako had
plávame vo sne, divíme sa nastokrát
Zabudol som o sne, driemal som vždy
teraz ťa cítim ako pršíš z mojich sĺz
tečieš nadol, stúpaš nahor, letíš mňa skrz
noty udávajú tempo, takt, rytmus
Žiť len život, zomrieť, milovať, všetko skús
keď ťa cítim, si ako mlieko čo z brady
tečie, si sladká, biela, smutná, nevieš si rady
Cítim ťa, si koža na mojom tele
si všetko, čo je krásne, a biele.


Nedotkni sa môjho srdca
Keď len ticho vzlyká
Nech bojí sa a dušu grcá
Len nech robí to do kýblika

To nie je tvoja vina či chyba
Že čo stalo sa sa stalo
Že úsmev vo vzduchu chýba
Že zmrzol, stal sa skalou

Ja len stojím sám s nocou
A prosím ťa
No ty len chceš to silou mocou
Kedy pokoj k nám zavíta ?

Och veď ciest von je veľa,
Len bojím sa že som zlý
Nič nie je ako si chcela
Len slzy z tváre vymizli

Nedotýkaj sa môjho ohňa,
Ked vidíš ma horieť
Bo ohňom by si sa stať mohla
A mňa to bude iba bolieť


Som tu sám strápený,
Čo mi nikto neverí
Hľadím, do tmy pozerám
Dumám bo som zas sám

Kropaje potu z mojej mysle
Chrumkavé jablká sú tak kyslé
Cítim chlad na perách
Bojím sa i keď nemám strach

Zišiel som z cesty
Až sem dolu
Od nôh mi stúpa prach
Neviem či mám len smolu
Alebo som len smrti vrah

Keď výdem večer hore
Svieti mesiac, je môj deň
Potom len vidím ranné zore
Na koniec ja asi nedôjdem

Vidím plávať v mori slzu
Ľahnem k nej na holú zem
A len tak si hľadím skrz ňu
Že či už žiť nevládzem ?

 


Keď prídeš, povedz mi
"už som tu"
ležím mŕtvy na zemi
pocity vo mne nehlesnú

Chcem niečo vymyslieť
nejakú fintu, niečo platné
do prázdnej hlavy hádžem sieť
možno čosi chytím a čas sa skráti

Och chlapi, to nie je dobré
keď je to takto ako je
voda mokrá a nebo modré
a žene každý mesiac blbo je

No žiaľ ináč to už nebude
a zbytočne je asi chcieť
aby broskyni rástli marhule
veď človek je len prostá smeť

Keď zomrieš, povedz mi
"Zomri so mnou"
a stane sa
Budeme mŕtvi obaja
a budeme žiť šťastným životom


Chudák dedko, je starý a zničený
vidí autobus a bojí sa
Strach, že zmešká ho tisne k zemi
bojí sa, že ujdú mu jeho kolesá
Starý dedko beží krokom
chce stihnúť voz, dostať sa niekam
posledne viezol sa pred polrokom
od vypätia až dedko heká
Dobrý dedko, dobre vidím
že niet v tvojich silách,
chytiť ho a odviesť sa ním
a ty si v nešťastných chvíľach
Krásny dedko, akýže si smutný
ronil by som slzu za teba
Och dedko, si zlomený a toto
zlomilo v tebe zasa kúsok teba
Ja pomohol by, ak by šlo to
no abutobus tu neprichádza z neba
Nešťastný dedko, ťahá sa cez cestu
prepásol autobus, stojí sám jak prst
 


Spánok je sladký cukor
na tvojich perách
Prináša mi slasť zabudnutia
je ako tvoje pery, čo
vždy mi chutia.
Spať, bez snov, bez
pohybu, bez lásky a smrti
Bez pachuti života
bez tých všetkých vecí.
Cítim prázdno, a spánok
po mne siaha, chcem,
myslím, túžim, cítim
len to jediné je v mojej
mysli. Len to jediné
sa rozpína, vytláča
akúkoľvek starosť
Sype mi cukor na mozog
láska ma teplou dlaňou
drží páliace svetlo od
mojich očí, a ja len
slepnem.
Nech je spánok to posledné
čo mi zostane, nech
ma nikdy neopustí.
A ja ho budem verne
spať.
 


Trávil som krivky času
hľadal života zmysel
alebo jeho krásu
A keď som na nič neprichádzal
zabudol som na to.
Zmysel nepostrádam
jemu som takisto irelevantný
Možno zmysel nie je.
Tým by sa to všetko vysvetlilo
prečo som ho nenašiel.
Keď som trávieval tie
úseky, zdalo sa mi,
že ich lyrika sa tráviť nemá.
Tak som ju preciedzal pomedzi
zuby, rozmýšľal, čo s ňou a
jastril očami, kde je ten zmysel
Teraz nehľadám, je mi to jedno.
Zmyslom je možno prosté zmierenie
sa - prijatie tohoto faktu.
 


VEČER ZASTAL
TY NENÁVIDÍŠ KRV
ŠAŠO ČO SA ZASMIAL
POHYBOM NEMÝCH BŔV
MÔŽEM ŽIŤ SÁM
MÔŽEM ZBALIŤ KRÁM
NO SKUTOČNE TU NIE SOM
SOM SVOJ OBRAZ ČO NIEKTO ODNIESOL
ZACHRÁŇ MA, ZACHRÁŇ NIČ
NIČ OCHRÁNIŤ NEMOŽNO
PREDER NA MNE BIČ
SÁM MÁM SEBA POD KOŽOU
POĎME SPOLU ZÁVISIEŤ
POĎ UŽ VIDÍM NAŠU SIEŤ
POĎME SA ZLE ZABIŤ
VEĎ TU UŽ TAKTO NEDÁ SA BYŤ
RÁNO ZASA V ČIŽME
ZADRNČAL VANKÚŠ, UTEKAJÚ PYŽAMÁ
SMOTANU SI RÝCHLO ZLÝŽME
RÝCHLO, KÝM EŠTE MÁME NA RÁNA
BOH NESTVORIL ČLOVEKA
A ČLOVEK JE HLÚPOSŤ ODVEKÁ
ČLOVEK NESTVORIL VÔBEC NIČ
IBA RYJE INÝCH AKO RYČ
ZASTALI HODINY, ŠTEKOL PLYŠ
KAM PÔJDEŠ AŽ ŤA VYŇUCHÁ
BOJÍŠ SA A BEŽÍŠ AK MYŠ
CHYTÍ ŤA A HRYZIE DO UCHA
TO RÁNO PRED VEČEROM
PADLO V MLYNE POVETERNOM
ČO ZOMLEL PLNO ZMYSLOV
NA BIELU MÚKU ČIERNYCH DRÍSTOV
ZASTAL MLYN A ZASTALI SME
UPROSTRED CESTY STÁŤ
SME NIE PRI ZMYSLE
A OTVÁRA SA NOVÁ STAŤ


Jar už cítim na perách
kľúč šramotí vo dverách
belavé mraky letia preč
len tu stojím, strácam reč
Jar v mysli, jar za oknom
blyští sa odleskom
sľubuje nový krásny život
bez hlúpych fráz a clivôt
bez studeného snehu v nás
len mnoho lásky a krás
lístky vystreľujú z pukov
kvietky kvitnú pod mojou rukou
vôňa jari sa šíri navôkol
vtáčky cvičia nový spevokol
Mrazivá zima sa pominula
chrobáčik paličku odniekiaľ prikotúľa
je šťastný , ľúbi slnko
čo v ráne divo vzbĺklo
Dýcha ten perlivý voňavý vzduch
obklopený rojom krásnych múch
Na oblohe vtáčik malý
letkom sa stráca v diali
A jar sa len smeje
svojou krásou odvekou
do duše nám pokoj seje
Ja nebojím sa, tak idem s ňou.


Navždy opustíme detský svet
takého už nikde niet
počúvaním prázdnych viet
prichádzame o zvyšok liet
Pofúkaj môj pád
a ži so mnou rád
Dôjdi aj na hadovi
Vraz jednu Radovi
Sľubujem ti, že
využijem moju vedomosť
schovám lakomosť
a utriem si nos.
Pani profka nás viedla
brala naše sťažnosti
bála sa za nás dokosti
Teraz je s nej babka biedna
Ďakuje nám za nás
a my ju podrazíme
Všetci za jedného
a za všetkých jeden
Tvrdíš, že je to tak
no asi to tak bude.
 


Kto to stojí na streche ?
A oddáva sa nepleche
a hádže sebou sem a tam
skoro ako keď ja zametám

Veľký otáznik vysí nad tým vším
či to vidím a či sním
A ktože mi dá odpoveď ?
takú ako chcem, a to hneď

Kto to stojí pri tabuli ?
miesto očí má dve nuly
A prečo melie tak veľa
tá otázka mi v hlave navrela

A už je sobota a nedeľa
na tie xichty čumeli sme priveľa
čakajú nás dva dni márnivé
sme doma a čumíme zas na iné

A prečo stále čumíme ?
a životom sa nudíme
chceme fun a chceme smiech
chceme smrť a páchať hriech

A ktože je ten babrák ?
čo sám plní tento brak
rajčiny, vajcia a kopa piskotu
nech ocenia jeho robotu
 


Som slzy v tvojich očiach
Som kopcom, ktorý nikto nezíde
Som kvapka rozbitá na skalách
Som žid čo čaká kým Boh nepríde
Bez teba som čiernym mrakom
Som biely fľak na stene
Som zlým dosnívaným snom
Som beggar čo stenie
Aj keď neviem prečo láska
Je to strašne hlúpe
Moje rácio z toho už praská
Tá tma vo mne je na ústupe
Bez teba som pavučinou
Neviem čo, ako, a zač
Som hlúpou myšlienkou zlou
Som smiešny trúchlivý plač
Niečo sa stalo tajomne
A hurá/žiaľ sa neodstane
Plačem, ak to bolo len náhodne
Inak srdce láskou planie
Všetko čo začalo sa tebou
Je iné ako začalo sa bez ťa
Je dúha pokrytá dúhou farebnou
Je dieťa nesúce kvieťa
Len či má to tak byť
Čakám na znamenie pravdy
Či nemal som ja len tak hniť
Toto je fakt vrcholom srandy !
 


Prečo si zložila
Ja ťa stále ľúbim
Túžba srdca sa zlomila
V kúte celý sa túlim

Ten zvuk cvaku ma zabil
Počul som smrť volať
Bol som kde nebol som
Chcel večnú bránu zdolať

Keď končím, skončil som
Vybehnem von, plačem
Letím pomaly, pomaly za nosom
Vidím bránu, z nej von skáčem

Takisto, viac bijem ja
Teba, keď to najviac nechcem
To mi duša v hlave zastená
A potom ma diabol skrz ťa tresce

Kričím, mikrofón vypnutý
Oči mlčia, uši nevidia nič
Zrazu cítim ťa, si to ty
To je fajn, že máme skrýš
 


Márna je starosť
a márna je láska
minie sa mladosť
a ošúcha tvoja maska

Nič nie je večné
a pokoj sa zle hľadá
žitie je pre život nebezpečné
možno že nezomrieš mladá

Márnosť je už na všetkom
natretá ako strašná farba
za chvíľu som dedkom
a celý život som všetko babral

Nič nie je za nič
je to asi čím ďalej horšie
Aké budú naše deti ! krič
budú mať tupšie duše a tváre hrošie ?

Kam ľudia ideme
Veď sme ešte nikde neboli
už míňame posledné nádeje
smrť už nikoho nebolí

Márnivosť vládne nám
nenechajme si taký tupý krám
vymaňme sa z toho zla

Sme márnosť, sme prach
v ktorý sa aj obrátime
neostane po nás ani pach
ale to vedeli aj v Ríme
 


Balada o chladnokrvnom úsmeve

Smiech mi zhasol na pere
Keď píšem o chladnokrvnom úsmeve
Keď smiali sme sa v pomäti
Vždy keď naša myseľ potratí
Keď chuderke tečú slzy potu
Keď rýpe stenu kusom drôtu
Vždy to bolo také isté
Plúca plakali a pískali
A mravce mrnčali a mravčali
Behali, lozili po rukách
Nožičkami ďobkali, cupitali
Po mozgovej kôrke, hrdlo
Horelo, pľúca praskali
Z nosov sme robili drakov
Zelení draci, myseľ voľna vtákov
S láskou sme sa spráskali
Svedomi nam v čierne tvrdlo
Bolo to krásne, smiali sme sa
Boli tak blízko, slza priateľa
Bolela jak smrť, hruď široká
Srdce nekonečné a smiech tak tešil
Všetko sme videli tak zvysoka
Blízko boha sme chceli veľa
Len
Tŕne ruže nám oči vypichli
Topíme sa v zeleni mora
Viem i viac, no nedám tomu hlasu
Chcem vedieť len,
Kto je to, čo nás zdolá


Studené rána sa zlomili
skielko zostalo po noci
Zrazu prišlo čo sme si vysnili
Skoro už boli sme cvoci
Kocka sto ráz točí sa
ona nikdy nevzdá
boj o zmenu v kulisách
za živý hvizd drozda
Meno človeka v ráne
znie dlho ako dúha
Videl som ťa v bráne
Viala tam modrá stuha.
Si sen, obraz, mlieko ?
otázka vŕta hlavou
Šťastie mi v náruč stieklo
nechcem ťa dať von, stranou
Sen, zrkadlo, zver, moje
mučenie, trápenie, bolesť
hlúpo ma kvária tieto boje
Si zázrak, na moju česť
Som ti diabol, pozor
preletí iskra do noci
zareže ohňom do zôr
pri mne ti niet pomoci
Rozlámal som most
kde mali stáť regimenty
v handrách držím skvost
za to len do pekla ma zmietni
Moje, no moje nie
tisíc rokov som bol drak
Hrozím ti, som trápenie
zo mňa len ťažko bude vták