Zrak mi padol na teba
ja viac nevidím do seba
všetko vo mne sa búri
a ty len staviaš múry
Chcem ťa mať pri sebe
moje srdce nič iné si neželá
Chcem ťa stoj čo stoj
ja nebojím sa slova boj
Och ty krásna žena
kde hlavu moju si podela
ty krásavica neľudská
veď mi už povedz kam ?
Myslím len na teba, celý trpím
pozrieš na mňa, oči sklopím
Ty musíš byť moja, deva
som pripravený ako strela
Chcem ťa až sa celý trasiem
Z tvojich vlasov celý žasnem
Nech boh mi dá dosť síl
prejsť spolu s tebou mnoho míľ
Bo chcem tvoje pery, tvoje lono
a nie len to, ešte mnoho
Chcem voňať tvoj kvet
k nohám priniesť celý svet
Splniť to najkrajšie prianie
Hladkať tvoje vlasy i dlane
Chcem ťa cítiť do posledného miesta
nežne obhrýzť i zjesť ťa
Toto je všetko čo ja chcem
a ja viem, že sa toho dožijem.
 


Nie si moja
a ja nie som tvoj
to sú iba plané drísty
takisto môžeme celý deň hádzať hnoj
a druhý deň späť hádzať ten istý
Chýba nám sloboda, sloboda
ktorej nik sa nedovolá
a nie že by bola hluchá
to len na oči nám sadla hmla

Sme mŕtvi, zronení sfetovnaní
plačeme smrťou, hnijeme si svoj život
kradneme, chceme byť milovaní
vrháme sa dole ako japonský pilot

Sme mŕtvi, stratení, pochovaní
Kúpeme sa v príliš malej vani
Na život nemáme dosť miesta
Matka príroda po tvári nás plesla

Sami si privolávame pohromu
a chlasceme, žerieme
sme jak vandali v Ríme
robíme to stále, až do úmoru

Krv nemá cenu, človek ešte menšiu
ozónovú vrstvu máme stále tenšiu
Kto nehľadá únik je hrdina
Náš život je jak spustnutá krajina

Ó, úniku niet, zahodte jedy
zapichnite striekačky
kúpte si radšej žuvačky
neklesajte na duši do biedy
Smrť nás aj tak dostane
Nechajte ju trochu čakať
 


Je mi zima, cítim husi
na chrbte mi ich koža čpie
prečo to takto byť musí
je to hlúpe a aj hlúpo to znie

Vlny zimy v koži cítim
režú, vlnia sa, šteklia a bolia
nechcem splývať s mojim bytím
nech zachránia ma čerti, do pekla zkolia
ešte stále ma mráz hraní
ešte žijem a som z toho nerád
som ako baník zasypaný v bani
nič nechcem, len ten smrti smrad

Už nie je cit zimy taký veľký
no ja stále o nej niečo viem
Ťahá ma k sebe pomaly
ako chlpy z deky
a čaká až návnadu jej zjem
znovu ma ovanul chlad a hanba
on chce ísť mojou cestou
veď ja neviem nič z jeho mlada
možno mám ho chrániť päsťou
nemal by som asi ničiť jeho život
nedal som, nezoberiem
mal by som stavať dobrý plot
a aj mu do hlavy zlo sejem
všetci sme tak hrozne hlúpi
a ja skladám klobúk výnimkám
 


Náš kvet už dávno zvädol
no tebe sa stále ľúbi
pozerám naň s tvárou bledou
a v kútiku duše ticho zúrim

Nejako mi neprichodí
zahodiť ho preč
Skoro každý ti rád da nový
no ty o tom nechceš reč
Načo nám bude taký suchý kvet ?

Neverím, že sa ti môže ľúbiť
Veď vieme, že lúky už niet
Prečo by sme si mali niečo sľúbiť
Je viac než hlúpe stískať
v ruke suchý kvet
keď vôkol zelenie sa svet
Stačí zahodiť ten starý, nepotrebný
Šak on už neporastie, nepokvitne
nezarodí.
Tomu sa mi nedá veriť.
 


Unudená krv mi buble na perách
Krásna tma čnie cez okno
Perá skáču po stenách
Oči len smutne vzdychajú, ach
Zkrkvané srdce tlčie mĺkvo
Chce aby veselšie si tĺklo
Spotené uši načúvaju tichu
Mysliac si že vyhubia pýchu
Počmáraný papier duto sa sťažuje
To čo na ňom je, na iných zvaľuje
Smutne a veselo pozorujem toto všetko
Cítiac sa na zmenu príliš vetcho
Čiernu noc tu vidím stáť vo dverách
Vtláča svoju pečať tak hlboko
A tie cvičia, kvičia, škriabu
Videli nádej, no slabú
Rozbíjajú pavučiny, čo chcú ma zlapať
Noc bije na poplach bubienkami
že nejaký poriadok už s nami spraví
Že ktosi na ňu naniesol špinu.
Bežne si myslí, že vie deliť vinu
bez zábran, bez chuti popola
Tak radšej vstávam
a idem od stola.

 


Víchrica vášnivo hladí stromy
z mojej duše sa von derú stony
Samota prudko bije do očí
moju hlúposť hnusne zúročí

Zelené more sa prudko trhá
Cválavý vietor naň sa vrhá
Tak ako moje svedomi, rve sa napoly
Bárs ma aj zadusí aj tak nepovolí

Sivý oblak, zastrel slnce, vrhá dážď
tých studených väzňov, ich osud je krátky
Tak ako do mojej duše vpaľuje slzy
kruté svedomie jak trest, bo bol som drzý

Krásna zem, moja milá, pije dážď
Ten plač neba pre moju zášť
Blesky hnevu bijú mi do srdca
Plamene syčia a stonú: zobuď sa

Zelené ticho sa rozlieha navôkol
hlúpučký vrabček teší sa, že nezmokol
Myseľ moja sa tíši, srdce nedrása
celou vôľou chce pamätať, jak chovať nemá sa

Ej uchybil som, ja schybil som
zapredal dušu za pokoj mysle,
ja učil sa hlúpym móresom
nehľadiac nič, že mlieko je skyslé

Och ja hlúpy a zatratený
myseľ som topil v zábavkach
zízal som tupo na prázdne steny
nabál sa, lebo opil som strach

Toť strašné som páchal
a nech zlé je mojim všom
Len mŕtvo vôkol som skákal
svoju krv potil do veršov.
 


Bude mi za tebou smutno
ó ty hnusný
pojí ma s tebou zvláštne puto
ty čo vzal's mi moje sny
Ťažko sa mi derie od perí
čo ide z mojich pŕs
keď vykročím von z tvojich dverí
keď tam poberiem sa skrz
Och, tak nerád som ťa mával
ty peklo i očistec
teraz sĺz mám v očiach nával
a môj postoj je už iná vec
Krivdil som ti, keď to robili všetci
ty zlo môjho života
si z tých čo nerád strácam vecí
si démon ale i dobrota
Si môj starý otec, sestra
si obluda
si ako lúka zakvitnutá a pestrá
na tvoje zlo sa ťažko zabúda
Srdce mi zmieta prudký cit
čo cítiť k tebe mám
odpor v srdci nedá sa zahubiť
aj keď je to len taký klam
Viem, že ty si vždy bol
iba dobrý
ja ten hlúpy, nehodný
Pre teba som ni prstom nehol
hanil ťa, chcel byť podobný
no ty si vždy verne stál
5 minút odomňa
Teraz už viem, že som ťa mal
pevne stískať rukami oboma.
 


Dnes som videl film
plakal tam muž
a ja som plakal s ním
Ten film bol nezmyslom
bol o živote
žiaľ nebol len zlým snom
Hlúpy muž kričal do tmy
zlé deti robili zle
život blud bol hnusný
to len on sám tak vie
Nebaví ma sedieť sám
cítim márnosť v kostiach
keď do hlúpa pozerám
zabúdam sa na blbostiach
Nebaví ma vôbec takto
márniť život žitím
žiť tu takto nakrátko
a krátiť si to hnitím
Nebaví ma vôbec bratku
sedieť, čo len chvíľu krátku
hlúposť dbať na zlatku
nechať sa skladať ak v obchode látku
Už mám nad hlavu
slaných sĺz a prudkých slov
ja stratil som odvahu
vídať život každým dňom.
 


Unavený a zničený chudák
sedím sám na záchode
Cítim sa trápne i keď som sám
Učím sa, mučím sa ?
Čo vlastne, čo je ten smrad ?
Načo sa trápim, s bolesťou sedím,
zbitý, ospalý, sám
sám len s knihou
(učebnicou)
žiarovkou
perom a rolkou toaletného papiera
Moja chrbtica mi pokoj upiera,
moje telo už chce spať
a moje črevá chcú ....
Nie, nie to čo si myslíte,
to už dávno som zrobil
ja tu teraz cítim zničenú vôňu z mysy
ja sa cítim jak, podvedené krysy
Ja píšem na rolku papiera
samotný som a to ma zožiera
Sám, zbavený dôstojnosti, je to možno moja chyba
Dusím sa tu jak na suchu ryba
Hrdosť vo mne zmiera
Odseknutý spoločnosťou
na okraji bytu
Cítim strašné a sa strašne
Neviem kam z konopí, záchoda, z matúr
zo života.
 


Pocit uľavenia, pokoja
to som horkoťažko mal
Z boja sa rozplynul
zmizol ako úsmev z tváre
Ja tu len posedávam, učiť sa musím
Viem, učiť sa človek musí
aj keď často mi to mladosť kazí
v pote tváre, v hroznom smrade, vo vlastných podmienkach
Na obdratých kolienkach
ktoré bolia
zhoršujú myseľ
otupujú povinnosť, bolia hrubo
soptia v hlave a sú hlúpe nevšímavé
Kto by čítal tieto drísty
neviem, no sám si nie som istý
že Deň sa blíži a ja sa trápim sám
na kúsku papiera
pero mi umiera
Čítam o literatúre
čo zdá sa mi pekné
No prečo nečítať literatúru ?
prečo o nej
kde je tej hlúposti ľudskej koreň ?
Ty si len chudák
veď si si sám vinen
tráp sa znko, si hlúpy
Tak sa to uč !
 


Tak som si dnešok
odniesol v pote
Prehryzol mi hlúpy smiešok
náladu zabil v najhlbšom bode
Hlava mi treští
bože, ja som spadol
dostal som, čo v mňa sa zmestí
strhol som sa celkom nadol
Stalo sa strašné
pokušiteľ vyhral naplno
nedokázal som vlastne
že nie som nemehlo
Diabol prebral čerta
papľuha nevinného
všetko časom zvetrá
a ani odplata neminie ho
To je naozaj fajn
to s tou sladkou pomstou
aspoň tú útechu tu mám
a teším sa myšlienkou tak prostou.
 


Život je len epizóda môjho života
čo krúti sa ak kolesá
keď smutný som a zájdem do lesa
keď cítim žiaľ,
keď omína ma clivota
Dnes viem, čo malo byť včera
No v žiali som to včera nevedel
a hlúposťou privolal väčší hnev
dnes tu smútim na sklonku večera
Sypem cez prsty deň za dňom
a slzy suším pieskom
a uši vŕtam vreskom
svedomie nedá spať mojím snom
Ten hnev mi prejde po čele
ako mráz, ako maliar
a ja len hľadím, že idem ? skadiaľ ?
A KAM!? otázky ver nevrlé.
 


Nesúďte ma podľa toho, čo hovorím
v zlomku mysle
nehľaďte na mňa cez prsty prísne
čo riekol som pred chvíľou
platilo chvíľu
Ako keď videl si cez mesiac vílu
Ja však už nie som ten
ja nie som tým činom
čo riekol som nech mi nie je vinou
Nesúďte skrz strmosť obočí
že chcete jak písknete tam poskočím
a nechcite, smutné to slová
hovoriť aj popol zas a znova
Nevinte ma podľa čriepok písem
ja kreslím si len svet, nie zlý sen
Keď som sa rozbehol plný mladej vášne
len chceli ste, by tancoval som krásne
Ja však nie som to, čo hovorím a píšem
Som živý a mŕtvy na prahu vašej ríše.
 


Píšem tieto riadky lebo
nemám čo robiť
V ideách som nebol
a nemám zmysel byť
Som trkvas bez zmyslu
a neľúbim nič
rád uverím nezmyslom
a nenávidím bič
Tak teda tu som
a ty si kráľovná nešťastia
moje uslopané oči ti básne nevrátia
Tak teda stojím pred tebou
ty vnímaš môj údel
a môj nevinný život sa bohvie kde podel
vidím ťa stáť
stáť samotnú, je to pre teba
to najlepšie miesto
Nikto nepotrebuje smútok
nikomu netreba bolesť.
 

Naše jablko padá pričasto
som znechutený jeho upadanosťou
čo bolo v ňom to vyhaslo
že raz sa rozčapí zdá sa nevyhnutnosťou

Je to také ako všetko okolo
nevieš kde chyba sa stala
no život prehral si naplno
a smola nie aby sa ťa vzdala

Neviem aký má zmysel jablko
a aký má zmysel jeho pád
ja nie som tu aby som sa otĺkal
a čakal na ďaľšie misy zrád

Ach keby sme tak mohli
vidieť zajtra
tak by sme točili hry
šťastie by vrelo ako vatra

A keby si vedela
ak moc ťa chcem
každý deň by bol nedeľa
to dobre viem

Tak prosím ťa, poď so mnou
len dnes v noci
my dvaja pod holou oblohou
na mesiac hľadieť ako vlci

Viem, že čo robíš
nie je, čo chceš
tak vtiahnem ťa dovíš
už vidím ťa ako sa skvieš

Poďme pekne svorne
budovať krajšie naše jabĺčko
užime si ho hojne
Nech je ho viac ak všade zlé zlo.
 


Jedného dňa možno bude lepšie
tak všetci sa na to len tešte
Raz, keď dožijem svoj život do konca
Tak príde tá chvíľa vhodná

Si šťastný zrána
keď do čiernej hĺbky
stiahne ťa osudu rana
si len hračkou chaosu

Opíjaš sa šťastný že môžeš
fajčíš, plačeš, spíš
s uboleným mozgom stonieš
prikrýva ťa vlna pátosu

Nudí ťa zajedať šťastie
prázdnym zlom a hlúposťou
Vieš že nie v tebe rastie
Si chudák, si hlúpy, sebec

Počuješ rodičov, čo ťa milujú
vieš to, no to ťa nezachráni
keď k neľútostiam sa schyľujú
keď sa pýtaš, či ľúbia ťa vôbec

Si sám, stratený, bojíš sa
na hroznej hrane - živote
tvoja biela duša v smole topí sa
nevieš, kto môže ti pomôcť

Je to zlé, čo s tým
ani ja neviem, jak ti poradím
no isto raz poteší ťa ten deň
je to isté, to isto viem.
 


Prišla za mnou smrť a ja jej hovorím:
"chlape nevyzeráš dobre"
Prizriem sa jej a takto na ňu sa oborím:
"čo nehovoríš, že si baba?"
A ona, že sorry a že čo má so mnou robiť.
Ja že neviem a že by mala radšej robiť niečo so sebou
Ona že ma nechá teraz bokom,
len nech vysypem ako ju zkrášliť
A teda som jej povedal:
"Čo si vadná, ja sa so žiadnou
smrťou baviť nebudem
a to ani cez moju mŕtvolu"
A ona len žobronila,
až som sa nakoniec nasrdil
a zoťal som ju kosou čo ležala opodiaľ
Bláznivá smrť ma nebude iritovať
Vtom som sa zhrozil
Na posteli mi sedí akási starena
civí do neznáma očami na hlave
ktorú si zviera pod pazuchou
Načiahne sa, strčí mi svoj xicht
pred tvár (moju) , no skôr ako mohla
niečo povedať zrúknem:
"Teraz vyzeráš ešte horšie!"
A ona do plaču, že to som nemal a tak..
A ja ošľahaný múdrosťou a obdarený
brilantným úsudkom jej priateľsky,
ale jemne (aby sa nepovedalo) položím ruku
na rameno a takto rieknem:
"Vidíš smrť, život je ťažký. Jeden si nenavyberá."
Smrť si smutné založí hlavu na krčný stavec a
ešte smutnejšie prikývne na znak súhlasu.
Hovorím jej, že na zovňajšku aj tak nezávisí,
dôležité je to čo je vnútri.
Smrť je z mojich slov útechy celá preč
nevie čo si má o tom všetkom myslieť
A ja som jej povedal len jedno:
"Kašli na to, utekaj tam, kde ťa potrebujú.
pri práci zabudneš na svoj žiaľ,
spolu s časom to už nejak vyliečite."