Uprostred na lúke zelenej
Stojí krásny biely kvet
Nestojí, rastie viacmenej
Je sám viac ich tam veru niet

Uprostred vesmíru v prázdnote bezodnej
Je jeden modrý svet
On nekvitne, stojí na kostiach a popole
Prežil už pár miliónov liet

Uprostred chaosu ešte väčší sedí
Tróni ako holý kráľ
V ruke meč a brnenie z medi
Slabý strašiak, ktože by sa ho bál

Uprostred hlavy sedí myšlienka
Tá neustále dráždi vedomie
Taká nenapadne hocakého človeka
Tá len tak nepodľahne, nezomrie

Uprostred, na svete tomto
Stojím a rozjímam
Nie je to šťastie čo sa ma dotklo?
Že nestojím tu vôbec sám
 



Ľudia majú okrúhle plecia
od nosenia ťažkostí
A vojaci ich miernia
kladením mín v ich blízkosti
Smútkom platené strádanie
príliš mnoho na zabudnutie
Nesčíselne veľa ľudí
čaká na pevné rozhodnutie
Roztavte metále,
prekujte pluhy a nabrúste meče
Šepkajte slová Biblie-príčiny vojny
Exkrementi čakajúci, až krv potečie
Veria, že smrť raz povstane
a budú spokojný
Kam stadiaľto ideme?
Neviem či skutočne to vieme
Koniec je konečne tu
Boh je rád a má sa k svetu
Teraz prepisujeme históriu
A jediná vec čo sme zistili
Sladká príchuť víťazstva
Sa mení na popol v tvojich ústach
Ak bojuješ za prežitie
Je O.K. zomrieť
Odpoved' na tvoju otázku...
Vytaj v zajtrajšku
 



V tom svete je čosi hmlisté a neprebádané
Občas je to korenisté a nenadávame
To niečo sa rozťahuje mnou
Rastie nocou, dňom
Vtom nastal ten čas
To čosi zmizlo z nás
Občas sa aj vráti
A spomienkami po hlave mláti
Zmizol vietor z tvári
Ako posledný sneh z jari
Nič neteší ťa a chmáry oči kvária
Jeden za troch, za jedného traja
Tendencie a názory
Sú tu a tebe navzdory
Nič nevravia a mlátia prázdnu slamu
Zlobou a smútkom plnia tvoju hlavu
Cítim niečo zvláštne a hmlisté
Padám časom ako s jeseňou lístie
Je to biedne a zvláštne s týmto mojím bytím
Som však rád, že ešte aspoň niečo cítim
 



Tak to sa mi asi iba sníva
To je nádhera
Keď už to tak býva
A šťastie sa na mňa nehnevá

To je ale krásny pocit
Počut tvoj šepot nádhemý
Odolať mu nemám v moci
Len naň myslím celé dni

Všade vôkol tvoje vlasy
A tvoj vznešený šepot ku mne dolieha
Neviem či zvládnem toľko krásy
No tá moja kocka je už hodená

Chcel by som by stále s tebou
Počúval tvoj krásny hlas
Som si istý neochvejnou vierou
Že chcel by som ťa počuť zas a zas

Nerád vravím čo radosť mi robí
No toto musím ti povedať
Tvoj šepot vo mne radosť rodí
A mám ho tak rád ako len môžem mať

 



Niektoré dni sú smutné a vlhké
Nikto nič nevraví a všetko tichom zvlhkne
Nikto nič ti nepovie
A v ničom ani nezhovie

Niektoré dni sú pekné a slnečné
V ne sa cítiš isto a srdečne
V ne si všetko môžeš dovoliť
A nikto nemôže ťa do smútku ponoriť

Niektoré sú obyčajné, iné nie sú šedé
Niekedy sa pristihnem, že utiekam sa k tebe
Nechcem nič od tej šedi kopy
Len v kľude a šťastí si odžiť svoje roky

Niektore sú plné šťastia a radosti
No prídu i zlé, to vtedy keď máš starosti
Niektoré chcú mať z teba úžitok
Niektoré zdajú sa byť dlhé ako rok

Niektoré dni jednoducho padajú na nás
Niektore sa líšia od jednoty más
Niektore sú lepšie ako iné
No neviem kto má tie dni na vine
 



Sprav to ak sa odvážiš
No myslím že zbytočne sa toľko snažíš
Aj tak si len zmko v mori piesku
Márne sa snažíš vyhnúť sa tomu vresku
Čo vôkol teba hučí
A dušu tvoju hrozne mučí
Mal by si sa synak
Na svet dívať inak
Nechcieť všetko odrazu
Všade vidieť samú nákazu
Nie je všetko také zlé ako sa ti zdá
Ani zdaleka nie každá myšlienka je zlá
Tam je slnko, obloha a vtáky
Veď nebuď už mrzutý taký
Teš sa, že tešiť sa môžeš
Rýchlo kým do hrobu pôjdeš
Nechaj sa viesť vnútrom svojim roztraseným
Urob hocčo, neboj že to nedocením
Urob niečo spontánne a šialené
Rozbi hoci hodiny čo visia ti na stene
A predsa sa svet točí
Smiech vkradol sa ti do očí
Môžeš si spokojne zomrieť
Duša nebude ťa viac bolieť
 



Slzy sa rútia po tvári
Smútok ma prekukol
Kde je ten smiech čo sme tu mali
Mrazivý vietor ho odfúkol
Tečúce slzy príliš slané sú
Adresát smútku zmenil už adresu
Vnútro sa búri, armáda sĺz lícami tiahne
Srdce praská ako vajce keď kura sa liahne
Smutné je, že je to také smutné
Že vytiahlo to slzy z mojich očí
Že práve tie spomienky sú tie
Čo smútok s radosťou zúročí
Dážď sĺz zalial môj svet
Zahasil oheň
Polial môj kvet
Niet vlaku čo hodím sa podeň
Ušiel už i posledný vozeň
Plač orosí starý
Smútok spomienkami vyvolaný
Zabudnem, utieram oči
Nadýchnem sa zhlboka
Je koniec, je kľud
Nebude už sĺz z môjho oka
Plač vyniesol nad smútkom súd.
 



Prečo je viac smútku ako radosti
Prečo zlý sme a máme starosti
Prečo sa dejú krivdy ako na páse
Zlosť či smútok nepridajú na kráse

Pýtam sa prečo
No chcem počuť odpoveď?
Z odpovedí narobím si lečo
No dobre odpovedať nejde hneď

Možno preto, aby sme si radosť vážiť vedeli
Možno preto nám ju osud tak sporadicky nadelí
Aby sme sa nepredávkovali šťastím k smrti
To je ľahkých mravov a okolo ľudí sa vrtí

Ono nesadne na človeka jak mucha niekam
Horúca slza po smutnom líci steká
Až vynorí sa svetlo na konci tunela
Čo to štastie tak nepriateľsky zazerá

Nie je šťastie ako šťastie
Časom nejedna fráza už odznela
No myslím, že preveľké to šťastie mám
Že niekoho mám, kto na tieto výmysly sa pozerá
 



Ráno zo sladkého spánku vyrve ma
Tá hrozná vec, že v škole ma netreba
A ja tam musím márniť čas
Tak nejak to chodí s každým z nás
Spím, sním, myseľ tmou sa prevaľuje
Kino v spánku život uľahčuje
Nič zlého v tme nevidno
Studňa kľudu nemá dno
Ako dlho to však bude trvať, nevedno
Je kľud a ticho vládne
Keď vtom niečo zlé do podvedomia sa mi vkradne
Verím že je to iba sen
Že nezačína sa nový deň
Že nemusím zo skvelej postele von
Vstat a ísť s rána chladom
Tam niekam, medzi ľudí
Dúfajúc, že bude to bez kopy nudy
Áno verím že niečo pekné stretnem
Zruším nič a do stavu radosti sa prepnem
Verím že ťa stretnem, verím ?, nie ja to viem
A do tej postele aj tak večer zaľahnem
 



Či si otrieskaný životom?
Chladný ako kameň
Chceš život prežiť za plotom?
Myslíš, že zámerne ťa klamem

Či preventívne nikomu už neveríš
Aj keď možno rád by si
Si ako v pasci ulapená myš
Na prázdnych stenách vidíš nápisy

Chaosník, človek bez citu a cieľa
Máš nič z toho čo mal si tak veľa
Pretĺkaš sa životom, pomaly za smrťou
Tá čaká ťa ako zlatý klinec za dlhou púťou

Nesľubuješ, nevediac či splníš
Neveríš, lebo sklamaný byť nechceš
Nič nepovieš, veď všetko sa rieklo
Chceš veriť, že nie pre teba je peklo

To mrzké je, aký si odľud
Chyť bombu do rúk, nájdi si cieľ
Nehľadaj stále len slobodu a kľud
A s tým lepším ja o seba sa deľ.
 



Zaveste ma vyššie
Nech vietor pokojne mnou kníše
A počujem ho hvízdať v korunách
Zaveste ma vyššie
Nech nohy nedočiahnu zeme
Zaveste ma vyššie
Nech pokojne sa mi drieme
Zaveste ma vyššie
Zvoľte iný konár pre slučku tú
Kde hlavu sám som vložil
Maliar život už zmyl moju paletu
Čas čo bol už dávno som si odžil
Zaveste ma vyššie
Veď ten môj konár hnilý je
Ten určite sa zhrúti
Len nerobte si klamné nádeje
Zaveste ma vyššie
Nech do neba mám bližšie
Vyššie, bližšie ku hviezdam
Možno svedomiu vášmu zabudnúť dám
Zaveste ma vyššie
Veď nízko ste ma zavesili
Je priostré to vaše klišé
Nemáte nič čím ruky by ste zmyli
 



Ohrozené druhy v zajatí strachu
Ranené, vo vlastnej krvi bez šance bojovať
Stanica je vybratá, teraz platíme len cenu
Ztuhnutý úškrn a na hube penu
Vďaka technológii je tento boj neférový
Mlátiac kladivom nehľadíš pod nohy
Potiahni spúšť čo spraví ťa mužom
Dostaneš pusu pomaľovanú rúžom
Všetko je v ťahu, všetko až na jedno
Všade je smrť, aj to slnko zbledlo
Niet súťaže, niet kam bežať
Niet životov čo mohla by smrť zožať
Povedať pravdu sa neodvážiš
O kožu a trofeje sa príliš snažíš
Ticho hovorí hlasnejšie ako slová
Serieš na vinu, na rade si znova
Mŕtve telá pár stôp od klietok
Žnúc potlesk zožal si všetok

Každú jednu hodinu
Ďalší zo živočíšnych druhov
Zmizne z tváre tejto planéty
Navždy... A tá rýchlosť sa stupňuje
 



Lacné sľuby, prázdne hlavy
Je to už dávno čo chuť v život vám vzali?
Paranoidný strach čpie nadiaľku
To už vážne nemáte lepšiu voňavku?
Sladké to guľky čo hlavy vám prestrelia
Vy že ste boli niekedy aj priatelia?
Odhoďte už konečne tú chladnokrvnú masku
Či bojíte sa, že pridá vám na čele vrásku?
Nechajte si tie sardonické úškrny
Niet toho čo povesť si vami poškvrní
Tak ja vám teda niečo poviem
No neberte ma vážne
Neradím vám, veď viem čo smiem
No nemyslím že povedie to k vražde
To si neopustíte sarkazmy
Ani v hodine smrti svojej?
Verte, že čerti nie sú zlí
No bohovsky páli rozpálený olej
Dosť bolo slov, všetko sa rieklo
Tu, medzi týmito stenami
Už očakáva vás to horúce peklo
Epilóg povie chladná oceľ medzi rebrami
 



Smrť aj sláva z diaľky máva
Po dychu večnosti sa dovoláva
Smrť a sláva, stojí, padá
Smrť je stará, sláva malá

Tuposť a stupidita, ruka v ruke
Ich moc veselo si prekvitá
Ako kvety na krásnej lúke
A hockto ich v svojej hlave uvíta

Česť a prachy nehodia sa k sebe
Jedno mne a druhé tebe?
Hodnoty sa menia ako morálka
Nad česťou v blate nejeden už zaplakal

Pochybní ľudia v pochybnom svete
Pochybností je veľa, ale to hádam viete
Nie je isté, či dožijem sa zajtrajška
Či neskolí ma táto nezáživná prednáška

Láska a nenávisť, život a smrť
Protiklady sa priťahujú
Život je na ohni plť
A zákony sa naň nevzťahujú
 



Nemám radosti z ničoho
Neviem kam by som sa pohol
Nevidím cesty do neba
Nemám nič ak nemám teba

Som stratený a bez pomoci
Som biely motýľ v čiernej noci
Som čierna ovca v bielom stáde
Chudera ryba zamrznutá v ľade

Neviem krásne slová povedať
Neviem či možno mi viacej vziať
Neviem čo slovo šťastie znamená
Neviem nič ak nemám teba

Niet krásy a ani zázrakov
Niet dažd'a čo padá z oblakov
Niet kvetov a ani chutného chleba
Niet ničoho ak nemám teba

Nenávidím keď prší i slnečný deň
Nechcem nič, žiaden krásny sen
Nemám rád život a už vôbec nie seba
Neľúbim nič ak neľúbim teba
 



Husi letia na sever
Klamú ťa, tak im never
Husi vždy na juh lietavali
A roje múch nie na kvety sadávali

Mravce behajú si po lese
Neberú čo život prinesie
Berú všetko, čo sami si odnesú
Veria sebe, nie ver' lesu

Chrobáky, mravce ba aj husi vedia
Čo majú robiť, no nepovedia
Veď nemé tváre sú, tak mlčia
Nie pre ne to pekla plamene blčia

Nie pre ne čerti kúria o 106
Nie, to nie ich démon chystá sa zjesť
Nie pre ne je peklo určené
No bohvie, kde nebo sa pre ne zoženie

Chrobáky, rybičky a vtáky
Zvieratá, ľudia aj múch mraky
Žite si v pokoji a mieri
Láska a sloboda nech šepkajú vaše pery
 



TIMEKILLER je zloduch
Čo okráda ľudí o čas
On skrýva sa a prebýva v nás
Pije nám vodu a dýcha náš vzduch

Zabiják času
Si prišiel po môj zlomok nekonečna
Jeho púť tá je večná
čas mení v nezmyselnú masu

Najatý vrah časom si šafári
Ak najatý je, kto ho najal?
Ja? Ty? A či Oni Traja?
Chladnokrvný zabijak so smrťou na tvári

Časolačný maniak
Zdá sa nezastaviteľný
Prerazí múr i hocaké steny
Uniká nám ako nestihnutý vlak

Čas je rozkradnutý
Nemáme šancu a cesty spät niet
Dost bolo fráz a dosť viet
On bol prísny, no nie krutý



BEZ LÁSKY

Cítim tvoju vôňu v deke
díky moc, že si mi ju tu nechala
Videl som tvoj obraz v rieke
aj keď si vedľa mňa nestála
Tvoju vôňu cítim v nose
aj keď už dávno tu neležíš
V mysli ti hladkám nôžky bosé
ale ty pošla si v temnú skrýš
Mám tvoj vlas na prste namotaný
díky, že si mi ho nechala
Že bola si tu to sa neutají
vždy chcel som takú lásku - odmala
Neviem sa dočkať, až znovu ťa uzriem
plačem, bo aký zlý som bol viem
Vidím tvoju tvár všade
v každej slze, aj v tej na brade
Som bez teba suchý a vyprahnutý
si vodou a všetkým môjho života
Lámem sa jak Sväťove prúty
No s tebou som ten čo sa nepodá
Už je to dávno, čo si tu bola
tvoja vôňa prchá neúprosne
Príď, to moje srdce ťa volá
a smutné oči ťa vidia aj vo sne


Vrhám ťa sladkými snami
prostred noci do môjho náručia
nech ani nocou nie sme sami
a prázdne túžby nás nemučia
Nemožno mi nemyslieť na teba, ani keď spím
obrazy tvojej krásy sa v mysli rýchlo menia
či chcem, či nechcem, či stojím, či sním
len tvoj obraz mi nestačí, chcem ťa seba vedľa
Často sa budím a sny pretŕham
v nádeji, že to len sny nie sú
no nech hľadám ako chcem, vôkol seba prázdno mám
smutný a zronený čakám až sny znova klesnú
Viem kde si, no pýtam sa:Kde?
kľudný spánok a krásne sny ti želám
v láske stále myslím na teba, ty šťastia znamenie
Milujem ťa, so zlom hlavu si nelám
Nastavím plecia pod tvoje starosti
pretrpím tvoju bolesť a prežriem tvoj žiaľ
Zničím tvoj smútok a pohľadám radosti
Milujem ťa, urobím hoc-čo, by som ťa mal
Z piesku spravím ti antickú sochu
škaredý smetiak premením na rubín
pre teba zavriem sa do lochu
Láska, ja ťa asi ľúbim.


Rád ťa držím v svojich rukách
rád lietam s tebou po kvetných lúkach
rád smejem sa i plačem ak je to s tebou
rád zahrám sa s myšlienkou hocak smelou
Prečo by som nemal ľúbiť ťa, keď ťa milujem
úprimne a tak ako viem?
Prečo by som nemohol mať teba láska,
prečo nie to čo chcem?
Nemusím mať teba, chcem len s tebou byť
Nemusím ťa držať, stačí len pohľad zaboriť
do teba, naplniť vnútro krásou
múdrosťou ženy, láskou a jemným hlasom
Tvoj šepot, tvoj šarm ach slabota písmen
Keď toto píšem, len jedno viem, že nie si so mnou
Som sám, do očí slzy sa mi tisnú
ani neviem, čo písať mám
Bo tie lepšie myšlienky trpknú a kysnú
Nechcem ti písať takéto výlevy
do mokrého papiera rozpité slová
asi počkám, až niečo pekného do hlavy spadne mi
a potom radšej začnem znova.
Chcem písať niečo pekné, veselé, nejaké pekné rýmy
čo poteší ťa, alebo zahreje
A nie čo plače, čmudí či dymí
Ale už to fakt zapichnem
no nie doslova, bo papier je tenký
Na túto stranu už nič nepoviem
a pichaním pera narobím len dierky.


Je jar a je nedeľa
Ani neviem kde tá zima sa podela
Som sám a myslím na teba
Že ľúbim ťa niečo mi napovedá
Láska moja, letel by som za tebou
No niečo mi nedovolí vystrieť krídla
Ľúbim a verím v ťa neochvejnou vierou
Milujem ťa a vždy chcem byť s tebou
Láska bojím sa priepasti
Čo nedaj boh ak sa medzi nami rozhostí
Musím sa držať stále pri tebe
Priepasť nevznikne, veď my milovať sa vieme
Skáčem, bežím by bol som ťa blízko
Keď stretám ťa, ani čo srdce by mi zvýsklo
A potom, keď dorazím dám ti pusu
A viem, že naše srdcia tu sú
Srdiečko, ja viem, že dnes je nedeľa
Cítim sa bez teba ako hlava bez tela
Chcem ťa, chcem byť s tebou, chcem ťa držať v náručí
Tá ťarcha smútku ma asi raz rozpučí
Tá nedeľa je aj tak iba raz v týždni
Ja teším sa o to viac na pondelok
Keď nehodné moje oči uzrú svetlo tvojej krásy
Keď budem môcť objať ťa a hladiť tvoje vlasy
Keď myseľ moju naplní len jedno, že ľúbim ťa
A pondelkom ku mne znova svetlo zavíta.