MCMXCIII





Utíš sa, už neplač
Zotri slzy z krásnych očí
Ráno bude deň, tak neboj sa noci
Bol to všetko len zlý sen čo preletel ti hlavou
Ľúbim ťa, všetko zlé nech ide stranou
Oddýchni si a spi sladko
Ja budem pri tebe stáť
Budem plakať, budem sa smiať
Budem ťa chrániť celú noc
Verím že budem mať tú silu, tú moc
Budem všade teba vôkol
Budem jastriť ako sokol
Budem vždy a všade s tebou
Budem psom i bielou stenou
Nechcem aby niečo zlé sa tebe stalo
Nie som boh, no nie som ani sraľo
Budem najmä taký ako si budeš želať
Budem hoc ticho do uška ti spievať
Splním priania čo uzriem ti na očiach
Vypijem more, vysuším močiar
Len netráp sa a nebuď smutná
Trápenie je voda mútna
Smutná si smutne pekná
Zdrv smútok, pošli ho do pekla
Zatoč s ním nech ťa nekvári
Už nikdy tieň, viac žiadne chmáry.




Posledný akčný hrdina
Vstupuje do triedy
Sme sťa stena bledí
Odbíja naša hodina
Last action hero
nám písomku sľúbil
Díky za ňu, Miro
Je to dávno čo chémiu som ľúbil
Posledný rozprávkový drak
sranduje a trieska hovädiny
Nad humorom jeho visí čierny mrak
už nemáme za týždeň dve hodiny
Musíme mastiť, švihať a ukľudniť sa
a to ešte nie je všetko ani
vzorce zvládať a na písomky učiť sa
Nás núti ten s kruhmi pod očami
Áno starý dobrý drak
Také meno od nás dostal
Vždy bol taký a bude aj tak
Drak bez plameňa a chvosta




By vždy si bola šťastná
A vždy bola takáto krásna
Každý ťa bude ľúbiť
Modré z neba ti ochotný sľúbiť
Nech tvoj život plynie v pokoji a mieri
Nech každý v teba verí
Nech sa nikdy nenudíš
A každé ráno do krásneho dňa sa prebudíš
Nech každá tvoja túžba sa splní
Veď svet vôkol nás sa vlní
Život je krásny
Zakliaty do básní
Oblaky miznú v diaľach
Nechcem aby si sa bála
Nech nikto nikdy ťa nesklame
Veď možno sa radi máme
Nepoviem ti už ani muk
Pevne ťa zovriem do svojich rúk
Pobozkám ťa na čelo
By všetko zlé z nás zletelo
Veď vieš, že chcem pre teba to najlepšie
Želám ti všetko najkrajšie
Tak sa maj
A život svoj si užívaj.




Dŕŕŕŕŕn, dŕŕŕŕŕn
duní zvuk gitár
a vytvára krásny tón,
krajší ako zvon.
A jačí a hundre,
kvičí a buble,
brní a vrní,
v hudbu sa mení.
Ach áno, hudba,
tá bohapustá fikcia,
tá nikdy nezomrie,
tú stvoril sám človek.
A nech bys' riekol čokoľvek
( Čo môže byť použité protí tebe)
ju nikdy neprekričíš.
A hoc aj všetko zničíš,
jej nikdy nie si sýty,
skladáš nepravdivé mýty
a ... máš ju rád.
A aká je to veľká škoda,
že na papier sa nedá
jej čaro uložiť.
A keby si chcel dlho žiť
musel by si postaviť
pomník jej večnej sláve.
Ja jej čaru neodolávam
a na piesku ho staviam
a v diaľke počujem:
dŕŕŕŕŕn, dŕŕŕŕŕn,
To dunia gitary.




Profák kričí,
je to v ....
Ja si ho ani nevšímam,
von oknom sa dívam
a mám na mysli müsli.
Okolo mňa sedí 29 rozladených duší.
A on to zrejme tuší,
bo päsťou po stole búši,
sťa by nám to do hláv natĺcť chcel.
Na smrť unudení Ťa zdravia.
Stelesnením dobra je zvonec.
Všetci čakajú až urobí koniec
a množstvo rúk zviera hodiny,
odrátavajúc minúty z hodiny
a tešia sa na koniec.
Zvonec, zvoň !
Vidím všetkým na perách
a už vidím sa vo dverách
- VON -
Zvoníííí
No nikdy sa nepýtaj komu,
zvoní tebe, a nie v ušiach.
Už je voľná tvoja duša.
Si voľný ...
Na prestávky minút pár.



                 
Oblaky !
ale vám je.
Život vás nebije,
každý vás hladká.
Chvíľa na život je krátka
a vy len letíte v diaľ.
Chvíľu som sa smial,
no potom na mňa prišiel žiaľ
a veľmi som sa bál.
Kto neverí, nech tam beží,
ešte na mne ten strach leží
a vôbec mi nestraší vo veži.
Oblaky !
Chcel by som byť s vami,
lietať s vami za vtákmi,
neťahať sa so šedými dňami.
Vidieť svet z vrchu,
mať ho na dlani ako blchu,
ocitnúť sa ďaleko od jeho ruchu,
je túžba moja odveká
a možno aj iného človeka
Voľný byť, ... a žiť !




Povedal som ti už niekedy, že ťa ľúbim ?
Nie ? No je odomňa nepekné
Vždy si niečo takého sľúbim
No nikdy nič ti nerieknem
Vždy, ked som na teba pozrel
Niečo mnou prebehlo
Svet v iných farbách som zazrel
 ... si pre mňa všetko

Niekedy sa cítim niekde medzi nebom a zemou
Myseľ mi blažený pocit zaleje
Je to vždy, keď som niekde s tebou
A všetko z ničoho-nič také pekné je
Vždy, keď som ťa držal
Veci, ktoré som ti neriekol
Som v hĺbke seba zdržal
 ... si pre mňa všetko
Vždy, keď som na teba myslel
Niečo krásne a srdečné
Vyjasnilo moju myseľ
Budem na teba myslieť večne
 ... si pre mňa všetko




Možno som tu nemal byť
Tu, na ponurom tomto mieste
Niet pred svetom sa kde skryť
V duchu sa pýtam: Kde ste?
Kde je svetlo môjho života
A túžba po nekonečne
Bezpečnosť domova a istota
Či potrvá to večne?
Z hlavy prchajú mi myšlienky
Smutný som až to pekné nie je
Viem že bodky majú všetky lienky
No bodka moja tu ver nie je
Áno moja chýbaš mi
Priznávam sa dobrovoľne
Možno si smutná že nie som s tebou
Že som tu a zašívam sa
No prisahám čo nad hlavou mám nebo
Že nie som rád, kde nachádzam sa
Niekto ťahá ma späť
Nocou myšlienkam nedá spať
A núti ma myslieť
Na veci o ktorých som skôr nehútaval
Má tento bľabot (a bes) zmysel?
V hlave chaosu mám práve nával
Som iný za akého ma kto mával?
Som tu ako niekto iný
Nesmútim a nemám pocit viny
Čítam básne a píšem hovädiny




Smútok mi sadá na oči
Pevne sa zahniezdil v mojom obočí
Vlhkou rukou srdce zovrie
A čaká až všetka radosť vo mne zomrie
Smútok človeku nič dobrého neprinesie
Je ako rad elektrických kresiel
Robí človeka smutného a bez radosti
Preniká mu až do špiku kostí
Radosti je málo veru
Kde dávajú ju, treba brať
A komu treba, tomu dať
Nech nežijeme bez radosti a úsmevu
Tak to teda nepáči sa mi veru
Kto daruje ti úsmev
Zaslúži si úctu a dôveru
Smútok rozkladá sa v nás
Zo smiechu behá nám po chrbte mráz
Irónia, pesimizmus a banality
Stali sa pre nás únikom z reality
Nedesí to nikoho vari ?!
S tým niečo by robiť sme mali
Mali, mali, no nerobíme
Ani nerobiť budeme
Tak ako je to, je to O.K.
Aj keď je to šialené




Kto vysoko stojí,
hlboko padne.
Kto sám seba sa bojí,
stojí v hnusnom čiernom bahne.
Plán podkopávania a balansov
politické prevraty a eufórie veľké.
Blbosť kričiaca do oblakov.
Nezáleží im na verejnej mienke.
Mnoho premrhaných peňazí a času
závody o tuposť.
Veď dočkáme ako húský klasu,
kým pretečie naša zlosť.
Túha po konci vynára sa v tebe,
hľadáš riešenia vo hviezdach,
žiješ o hlade a smäde
a oni hnijú v teplých hniezdach.
Život ako samovražda ?!
mne neprichodí na um iné.
Otázka vedz, to veru vážna.
No pravdu utopím vo víne
a čakám až tá chvíľa smrti príde,
čo od žitia jarma oslobodiť má ma.




Pero píše balady
Na stratu tvojej dobrej nálady
Papier nechá po sebe čmárať
Aby mohol do sveta tárať
Ruka vedie pero
Aby zo stola nezletelo
Takto to teda všetko beží
Tak ako na kostolnej veži
Bežia hodiny
Tak, ako sú každý deň iné noviny
Tak nejak to vôkol nás všetko ide
Ide, no podlieha strašnej nude
Stále má tá hodina 60 minút
A deň 24 hodín
O roku radšej ani nehovorím
Do školy chodiť musíme
V laviciach tam neustále kvasíme
Naším cieľom sú letné prázdniny
A nie nulové vymeškané hodiny
Ha-ha-ha-smeje sa ti svet do očí
A nikto proti tomu nezakročí
Tvoj život však nie je balada
A ty len začínaš byť mladá
Mysli na niečo dobré a krásne
A nečítaj stupidné básne.




Dve hodiny fyziky
to nie je šťastie.
Veď to zloží aj mamuta
a nieto schránky naše.
Smutní, zronení
tlačíme sa do dverí,
čaká nás fyzika.
Dve hodiny bez záujmu
sa pretĺkame časom
a čakáme až so zvonca hlasom
vypadneme von.
Fyzika ma nebaví
a natĺkať mi ju do hlavy
mi nepripadá vhodné.
No o tom čo je vhodné
to ja teda nerozhodnem
a môžem sa tešiť
na ďaľšiu fyziku.
A ako už mám vo zvyku,
vždy v túto nudnú fyziku
očami okolo seba blúdiť,
v kúte duše smútiť,
veď či možno ľúbiť
keď máme fyziku ???




I vyšiel si na kopec
a neznačil to jeho koniec.
A stál na kopci,
vo dne, v noci
nohy na zemi, v oblakoch hlava zasnená
V diaľke vidí malých ľudí
a myslí si o nich svoje.
Sú to blázni, stroje
čo v šedi života pachtia sa
za ČÍM ???
A tí dolu ;
Čo je to tam za blázna,
či je jeho hlava zčista prázdna ?
O láske, dobre, slobode
húta, myslí,
čo už len to sú za nezmysly !
Je to blázon, blázon a ešte raz blázon...
On túži po kráse,
ktorej nikde niet
a prejde mnoho liet a nebude ?!
On chce lásku -
no kto mu ju dá ?
On nie je jedným z nás.
On je proste ... blázon ...
na kopci.




Niečo bláznivé a šibnuté
Visí tu a v tejto minúte
Po chrbte studenou rukou šteklí ma mráz
Šialený to démon skrýva sa v nás
Šialené výplody šialenej fantázie
Šialený smiech všade vôkol znie
Bláznivé nápady križujú ti hlavou
A to ti teda poviem, že nemáš ich málo
Bláznovstvo sú čierne čiary na stene
Čiernym uhľom po tme kreslené
Bláznovstvo je tak trochu každá túžba
A iná jemu preukázaná služba
Každý je sám sebe bláznom
Myšlienky rôzne plynú mi mozgopráznom
Túžba po šialenosti sa dneska nenosí
A nemá význam vešať ju ľuďom na nosy
Nerozumejú oni tej šialenosti
Čo preniká do špiku ich starých kostí
Sú vážní a namyslení
Večne hľadia do tej počmáranej steny
Bláznovstvo sú sveta dejiny
A každý zlomok sekundy je iný
Neprerazí hlavou žiadne steny
Kto je suchý a namyslený




Takto sa to začína a končí
Tak nejak vyzerajú 2 nevinné oči
Tak nejak a nie naopak
Tak to letí ako vlak
Niečo sa začína a niečo končí
Niečo je zlé a pravde bije do očí
Niečo je tak a niečo naopak
Niečo som zmeškal a nebol to vlak
Blá blá blá
Počuť na každom kroku
Slová sú smiešne no nemožno sa smiať
Život je tu, no nemožno ho vziať
Slová lietajú ako guľky vôkol uší
Smrť päsťou na dvere ti búši
Zobuď sa z toho sna
Zobuď seba, jeho i mňa
Zobuď nás všetkých a počkaj kým sa preberieme
My zobudení raz do neba sa poberieme
Zobudený, zo šedi vytrhnutý
Stojím nad studňou života nahnutý
Budem z džbánom chodit po vodu nám
Až kým sa nerozbije a ja neskonám




Nechcem byt zlý, ale to nie je O.K.
My nehráme tu rugby, ani hokej
My sme tu a vy ste tam
Ja ešte ten rozdiel pobadám
Toto nie je aréna a ja nie som gladiátor
Ja nechcem smrti robiť nábor
Prv než vykopete sekeru a rozbalíte tábor
UVAŽUJTE !!! prosím vás
Ja nechcem zlosť a násilie
Ani spravodlivosť tá nikdy nebude
Nebude, nó ... možno raz
Ale toho sa nedožije nikto z nás
Toto nie je snová vízia
Je tu šanca ale mizivá
UVAŽUJTE !!! strelu vám do duše
Niet prostriedkov čo svätia účel
Ten sám je svätcom
My nie sme býky v ohrade
Nám netečie už mlieko po brade
Nechcem toho veru málo
Ale bolo by dobré, keby sa to dalo
Lebo uvažovať by sa malo




Často sa sám sebe divím
Že dušu v svojom tele živím
Že nemám to za drzosť
Deň čo deň do života strkať nos
Že ráno vstanem z postele
A hoci ešte nie som pri sebe
Už do školy si to tasím
A na vyučovaní sa vzorne hlásim
To s tým hlásením som trochu prehnal
No veď nepreháňajú to ani iní ?!
Necítiac pritom ani náznak viny ?
Nekričí na nás nikto nikdy
Že sprostí sme a máme pindy ?
Že tiež bola študentkou ako my
Nech nejdeme na ňu s takými fintami
Že to nemá vo zvyku a nikdy nekričí
Nech s tými drístami ide do ..capa
Že nervózni sme, až neúnosní
My len chechceme sa popod nosy
Áno tvrdia o nás všeličo
Často sa pýtam, či je to dobré na niečo
No nie každý človek iba to robí
Čo zdravý rozum odôvodí
Často sa úprimne a čisto divím
Aké môže niekto stvárať divy
A zázrakov nastokrát
Keď má ho mať kto rád




Na začiatku bola tma
a ak sa niekto bál,
tak vedz že nebol som to ja
A vraví sa že pršalo
no zjavne nijaký vplyv to nemalo
na Neho.
I povedal si o svetlo
a mal ho mať. _
Svetlo bolo,
málo bolo,
bo otázka naskytá sa
či o svetle vravieť dá sa
v týchto časoch ponurých.
Kde je to svetlo,
čo kto hľadá nájde,
čo nám svieti vo dne, v noci nie.
Už niet svetla v našich chladných srdciach
a na svet sadá tma.
Ba možno predsa, zdá sa,
že o svetle vravieť dá sa,
čo láska v ľade sŕdc zažína.
A či je to vina,
veď možno nechceme sa priznať
a stopy lásky na sebe dať znať
nám pripadá byť hlúpe.
Avšak láska prekrásna je vec,
a ani milióny svetiel ti nie sú na pomoci
ked  ocitneš sa v jej moci,
si na lásku odsúdený
a vznášaš sa blízko zemi
a srdce ti svetlom žiari.
Však cesta života je krutá
prelom jej putá a ...
miluj ju.




Čo i svet prachom zájde,
vždy nejaký sa nájde,
čo miluje krásnu ženu.
Čo už krajšie zdá sa
ako ženská krása,
či ružové prasa,
ruky hodné zlata,
česť zašlapená do blata.
Ľúbim ťa
a ty ľúb mňa,
daj mi trochu teba
kým poberiem sa do neba.
Do neba ? - to určite,
veď miloval som krásnu ženu.
A len tak, medzi nami
inam ani nechce sa mi.
Moje srdce zronené je
a v ústach príchuť blenu.
Pane, otče náš,
či mi ešte dačo dáš ?
Veď všetko si mi zobral.
Či chceš aby som sa pobral ?
Ja sa nevzdám, ja ju ľúbim !
A to ti sľúbim,
že nevzdám sa čo i ten svet prachom zájde
a viac nikto sa nenájde,
čo postaví sa pravde zoči-voči
a takto biedne život skončí.




Zdochlinu vidím smradľavú
Niet toho supa čo sadne jej na hlavu
Puch sa z nej šíri
Červami sa to na nej len tak hmýri
Za živa pomaly si hnije
Srdce v nej viac nebije
Len chrní
Jedom mrcinu plní
Vitalistický to pohľad
Chuť do života prídá
Rozklad vedomia pokročilý
Odpykáva svoje biedne činy
Je to strašné až desivé priam
Možno je to iba očí klam
Veď nemožno za živa hniť tu takto
To sa nepatrí a keď, tak len krátko
Mŕtvolka, aspoň nesmrď toľko
Bo obíde ťa smrť keď pôjde vôkol
Stojím sám, pozerám
Zdochlina na mysli
Len taký blbý pocit mám
Že je to zrkadlo, čo dráždi moje zmysly




Radikáli - liberáli
Je to rozdiel a nie malý
Despotický králi vládli bez ústavy
Anglický povstalci guľaté mali hlavy
Napoleon trepal sa do Moskvy v zime
Film o tom videl som v kine
To nezvládol, to nemal robiť
Zostalo mu pár vojakov a ináč holá ... existencia
Bernolák podujal sa riešiť tvrdý oriešok
Ale jeho tvrdá slovenčina nezostala pre dnešok
Štúr, ten zvládol to, to sa vie
Dnes na 500 korune sa tkvie
Áno ocenili sme ho, pamätáme naň
Ale Košút, ten Maďar nás iba sral
Aj dnes dokážu ma nazúriť tie drísty, reči plané
Vzkypí mi žlč, len čo spomeniem si na ne
Ja nehanil a netupil bych takto národ
Ja verím v a akceptujem právo
Byť národom je národa nárok
A to navždy, nie iba na rok
Podáš prst, vťahu ruka celá
Svet je stena, celá biela
Dejiny čiernou kriedou čmárajú si po nej
Je to zvláštne, kľudne sa smej
Tá stena mizne, tiahne sa do neba
Ver, že je tam aj miesto pre teba




Prosím si jedno pivo
Nech veselý som a nie je mi clivo
Prosím si dievča krásne
Nech spíšem jej nejaké básne
Prosím si svet tu k nohám
Nech schytím ho do rúk a takto zvolám:
"Prosím si náplň života"
Nech nie je to len nuda či robota
Prosím si niečo také čo páčiť sa mi bude
Nech nie je tak ako bolo a ako bude
Prosím? Nie ja chcem nejakú zmenu
Nech má to spád, zmenu ku lepšiemu
Prosím - znie zo všetkých strán
Každý niečo chce, ale či už dal?
Dal - nedal, hlavne že chce
V tom prsty má diabol čo blbo sa chechce
Prosím si vychladenú kolu
Dnes smädný som a mám čiernu smolu
Prosím? Jaj no to je pravda
Ja zle som ťa rozumel
Ja že som hluchý, no to hádam nie
Chce sa mi spať, v hlave mi duto znie
Prosím si kľud, nie trápenie




Ver vtákom prelietavým
Ver, že prežiješ Rím
Ver v seba, v človeka
Ver, že žije pravda odveká
Ver v lásku, pravdu, cnosť
Ver, že nepremôže ťa nikdy zlosť
Ver oblakom, čo v diaľ letia
Ver, že neupadneš do pomalého mretia
Ver tomu, čomu veriť dá sa
Ver, že ešte niekde nachádza sa krása
Ver v tieto moje slová
Aj keď nie som múdry ako sova
Veriť moľno v kadečo a hocikoho
No šťastie dá sa zlomiť vetou strohou
Ako keď motýľa prišľapíte
Čas na chvíľu zastavíte
Never v prázdne slová a frázy
Never, že v lete bývajú mrazy
Never keď nie si si celkom istý
Never, že jedli opadajú listy
Never nikomu kto chce ťa klamať
Never, že chce ti niekto dobre
Never, že má ťa niekto rád
Never, že do neba vystojíš si rad
Never v diabla, ani v boha
Stoj pevne na svojich nohách
Ver vždy a jedine len v seba
Preži si svoj život tak, ako treba




Boh mi dal ju a svet
Nikde na svete takej ako je ona veru niet
Vďaka ti bože za to čo si splácal
To ti poviem, to musela byť práca
To teda nedokáže každý
Veci nikto ani nie je bohom navždy
Ona mi dala lásku a nádej
Keď už nebolo v čo veriť ďalej
Ukázala mi farbu, kde už žiadnej nebolo
Keď už celý svet ľahol šedým popolom
Za ruku vyviedla ma z tmy
Spal som a mal pekné sny
Ja ľúbim ju a ľúbiť budem
Dokážem, že som jej lásky hoden
Zoberiem ju za ruku
Povediem ju na lúku
Priznám sa, že veľmi rád ju mám
A bez nej sa pod zem prepadám




To bol zas ďaľší deň
To bol zas ďaľší boj
To boli slová spájané do viet
To bolo, ničoho už veru niet
Tam je niečo zlé vo mne
Tam je niečo zlé v tebe
Tam už nie je nič pre nás
Tam už nemožno nič robiť zas
Už nie je nič čo by ti lahodilo
Už je to dávno, čo krásne sa ti žilo
Už nevieš či má to všetko zmysel
Už možno rád by si na konári vysel
Toto však nie je to, čo chceš
Toto ty veľmi dobre vieš
Toto nemalo byť zmyslom tvojho života
Toto nie je od Neho žiadna dobrota




Vitaj v škole !
Máme tu srandu a hry
máme všetko čo chceš
bo vedz', vieme čo chceš,
sme tí čo vedia čo potrebuješ.
Sme tvoj druhý domov.
Sme tvoji bohovia,
boha tvojho !
A ty sa musíš učiť,
ináč ťa budeme mučiť
,na lavicu priviažeme.
Učiť sa učiť,
učiť sa žiť
a lízať nám ...
A nikomu neveriť,
iba nám, tvojim bohom.
A i keď sa o tom pochybuje
a vôbec sa to nerýmuje
Vitaj v škole !!!




Bláznovstvo prichádza a bláznovstvo odchádza
Strašné miesta, plné hrôzy
Kde diabol žije, kde diabol vládne
Kde ťa smrť o život okradne
Tam tvoja biedna duša chradne
A už sa cítiš celkom na dne
Už určite ten svet neovládneš
A strašnú smrť tu nájdeš
Na smetisku dejín
Nič nie je čisté, nič nie je pekné
Nenájdeš ryby v tej zasvinenej rieke
Aj keď vieš čo chceš
Sám to nedosiahneš
Spoj sa s diablom
Zastav svet
Veď krásy niet
Cítiš, že deje sa s tebou niečo
Ľúbi ťa krásne dievča
Tak vykroč z tmy
Rozbehni sa rýchlo za ňou
Prebehni tou šírou pláňou
ocitneš sa v inom svete
Všetko je tam v plnom kvete
Nie je tam smradľavo a pusto
Vzchop sa a pretrhni to puto
Maj rád a ľúb tú krásku
Nech nestratíš jej lásku
Veď je to krásne i keď ľahké nie
No nebude to trápenie
A ver že nebude to krátke
Tak teda rozbehni sa ku svojej milovanej Katke




Som boh !!!
Teda aspoň si to myslím
Mám dve ruky a dvoje nôh
A celkom triezve zmysly
Nechcem sa svojím božstvom chváliť
Obete prinášať
A v ohňoch ich páliť
By ste mali a v zbožnej úcte ma mať
Myslím to samozrejme vážne
Veď som boh a nie hocijaký
Nesprávajte sa ku mne tak vlažne
Ovládam hromy, blesky ba aj mraky
Som boh doslova a do písmena
Nechcite by zlý som bol
Kto predo mnou úcty nemá
Je hlúpy a bezbožný vôl
Vládnem vám
Som pánom bábok
Ak sa veľmi nahnevám
Nakopem vás v zadok
Som PÁN boh
Ak dosť dobrý nezdám sa
hľadajte vo vlastných radoch
Že som dobrý, vedia nebesá




Tik-tak, robia hodiny
Pomaly sa vlečú, fuj !
Čo nevidieť je tu koniec hodiny
A ja tu sedím ako taký ....
Radšej by som von oknom vyskočil
A tak svoj biedny život ukončil
-.-
Tak na to teda nemysli
Nechcem počuť viac také nezmysly
Toto už nech nebehá ti hlavou
Aj keby neviemčo sa dialo
Ty dostal si šancu žiť
No nečakaj, že vylíže ti niekto rany
Ty musíš v tvári pote
Drieť a byť hoc' aj osamote
Nikomu neber od úst chlieb
Bi a der sa stále vpred
-.-
Tik-tak, robia hodiny
Vždycky idú tak
Čochvíľa je tu koniec hodiny
Na prestávku vyletím ani vták.




Padá sniežik bielučký
Na polia i na lúčky
Na vlasy i okuliare rovno
Už cez ne vidím akurát tak nič
Vločka za vločkou sa ženie na zem
Ktovie čo zaviedlo ich sem
Padá sniežik bielučký
Svet bude trblietavý a mäkučký
Ak pravda, nebude vonku teplo
Čo by ten sneh veľmi rýchlo zmietlo.
Sneh pokrýva stráne a úbočia
Tak ako dnes ide to po mnohé storočia
Padá biely sneh
Nech si padá, nech
Keď majú ho hore dosť
čo dávajú nám týmto na známosť
nech si snežia, keď nemajú čo robiť
Aspoň možem guĺu do luftu si hodiť




Rieka krajom preteká
Pri nej stáť vidím človeka
Jeho myseľ vlní sa s vlnkami
Život ho kŕmi kyslými trnkami
A ten muž, tá troska
Stavia si pyramídu zo skál
Jeho oči smutné, naplnené žiaľom
Od života ver nečakal tak málo
On nikdy nechcel veľa
Nikdy nemal ozajstného priateľa
Jeho život nemá konca-kraja
Jeho starší bratia boli traja
Ten muž nemá chuť ani svoj biedny život skončiť
Do tej rieky veru nechce sa mu skočiť
Všetko, čo len chce je trochu lásky
A nemusieť sa skrývať za odporné masky
Mať rád a byť milovaný
Je to príliš veľa vari ?!